V súčasnosti sa viacerí majitelia stád hospodárskych zvierat, najmä prevádzkovatelia salašov na strednom a východnom Slovensku na Ministerstve životného prostredia SR pýtajú, či sa môžu proti vlkom, ktorí im spôsobili škody, brániť ich odstrelom. Tvrdia pritom, že vlky sú premnožené a odstrel je nevyhnutný.
Ministerstvo životného prostredia SR v poslednom období nezaregistrovalo žiaden kvalifikovaný odhad výskytu vlkov. Preto tvrdenia o ich premnožení nie sú relevantné a v tomto období ich útoky možno pripísať skôr vývojovému štádiu mláďat. Matka ich učí loviť a nezabezpečené ovčia stáda sa stávajú pre ne ľahkým terčom.
Ministerstvo životného prostredia SR preto všetkým chovateľom oviec odporúča, aby stáda dostatočne ochránili dostupnými prostriedkami, ako je oplotenie, v ktorom je výstražný elektrický prúd, ochrana strážnymi psami a podobne. Sú to účinné možnosti, ako znížiť výskyt útokov vlkov na stáda.
Svojvoľný odstrel vlka dravého nie je povolený a je trestným činom. Vlk je v čase od 16. januára do 30. októbra chránený v zmysle predpisov na úseku ochrany prírody a takisto aj v zmysle predpisov na úseku poľovníctva. Čiže v súčasnom období sa loviť nemôže.
Mimo uvedeného obdobia, teda od 1. novembra do 15. januára je lov vlka dravého povolený, ale nie pre každého, kto má o to záujem, ani pre poškodených – napríklad zamestnancov salašov a podobne. Urobiť tak môže iba užívateľ poľovného revíru alebo ním poverená osoba.
Ak je nevyhnutný lov vlka dravého v čase jeho ochrany, napríklad z dôvodu vzniku škôd, sú na to potrebné dve výnimky: z Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR. Postup pri ich získaní je nasledovný: žiadateľ (užívateľ poľovného revíru) musí podať žiadosť o povolenie na lov vlka v zmysle zákona o ochrane prírody na Ministerstvo životného prostredia SR a po udelení výnimky z tohto rezortu sa musí následne obrátiť na rezort pôdohospodárstva. Po nadobudnutí platnosti oboch uvedených výnimiek môže užívateľ poľovného revíru lov realizovať. V žiadosti treba zdokumentovať útoky, ale aj spôsob ochrany stáda fotodokumentáciou.
Poškodení majitelia stád si môžu uplatňovať náhradu škody. Podmienky nároku na náhradu škody a spôsob jeho uplatňovania ustanovuje zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a jeho vykonávacia vyhláška 24/2003. Pre poškodeného chovateľa platí, aby čo najskôr, bezodkladne po vzniku škody spôsobenej vlkom na vybraných hospodárskych zvieratách (okrem oviec je to aj kôň, osol a ich krížence, hovädzí dobytok, koza alebo ošípaná), oznámil túto udalosť na miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia. Ten najneskôr do troch dní prípad na mieste za účasti poškodeného a dotknutých orgánov štátnej správy prešetrí. Náhradu škody možno poskytnúť iba v prípade, ak boli napadnuté hospodárske zvieratá v čase udalosti umiestnené v uzatvorenom objekte alebo v elektrickom ohradníku. Ak boli mimo uzatvoreného objektu alebo elektrického ohradníka, pre priznanie náhrady škody je podmienkou, aby boli pod priamym dohľadom fyzickej osoby alebo pastierskeho psa, ktorý je špeciálne cvičený na stráženie stád hospodárskych zvierat.
Pri stanovovaní celkovej výšky náhrady škody sa berie do úvahy skutočná škoda, tzn. poškodenému sú priznané finančné prostriedky v takej výške, aké by musel vynaložiť na obstaranie vlkom usmrtených jedincov (tzn. ich trhová hodnota).