Často kladené otázky
Aké zásady platia pre uskladňovanie hnojív na poľnom hnojisku?
Voľné uskladnenie pevných hospodárskych hnojív na poľnohospodárskej pôde je možné len v prípade, že neohrozí znečisťovanie povrchových a podzemných vôd. Zároveň nesmú byť umiestnené v oblasti vzdialenej menej ako 100 m od studne a prameňa. Dočasné voľné uskladnenie hnojív na pôde je povolené len na rovine. Okolo poľného hnojiska musí byť vyoraná záchytná brázda zamedzujúca voľné roztekanie hnojovice. Hnoj musí byť vrstevný a pravidelne zaorávaný ako prevencia voči stratám živín a pred zaburinením. Dočasné uloženie hnoja na jednom mieste môže trvať najviac 1 rok s minimálnym prerušením na 3 roky. T.j. na tom istom mieste môžete uskladňovať hnoj každý štvrtý rok. Dočasné voľné uskladnenie hnojív na pôde v zraniteľných oblastiach je povolené len v kategórii zraniteľnosti „A“ a to najviac na 3 mesiace.

2. Kedy je potrebné vykonať Agrochemické skúšanie pôd?
Poľnohospodári sú povinní po vyzvaní a podľa pokynov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu (ÚKSUP-u) vykonať alebo zabezpečiť odber pôdnych vzoriek (agrochemické skúšanie pôd). Agrochemické skúšanie pôd sa vykonáva na všetkých pozemkoch raz za 6 rokov po vyzvaní ÚKSÚP-om a je vykonávané na náklady štátu. V prípade, že o agrochemické skúšanie pôd požiada poľnohospodár sám, náklady na odber vzoriek si hradí sám.

Kto je povinný dodržiavať Správnu farmársku prax?
1. poľnohospodárske subjekty čerpajúce kompenzačné platby v znevýhodnených oblastiach. Znevýhodnené oblasti: Horské oblasti Oblasti so špecifickými nevýhodami Oblasti s environmentálnymi obmedzeniami Ostatné znevýhodnené oblasti 2.poľnohospodárske subjekty vstupujúce do agroenvironmentálnej podpory Pravidlá Správnej farmárskej praxe musí v tomto prípade poľnohospodársky subjekt záväzne plniť na celej výmere pôdy, ktorú obhospodaruje, tzn. aj na výmere, ktorá nie je predmetom záväzku v rámci agroenvironmentálnej podpory. Za samotné dodržiavanie Správnej farmárskej praxe sa agroenvironmentálne platby nevyplácajú. 3.pre ostatných je jej dodržiavanie odporúčané ako dodržiavanie minimálnych štandardov v poľnohospodárstve. Pre poľnohospodára, ktorý hospodári bežným spôsobom a nedodržiava stanovené nariadenia, kontrolný orgán stanoví výšku finančnej pokuty.

Kde je zverejnený zoznam registrovaných hnojív?
Zoznam registrovaných hnojív uverejňuje pravidelne Ministerstvo pôdohospodárstva SR vo Vestníku MP SR.

Je možné používať neobmedzené množstvo hnojív?
Pri hnojení musí byť dodržaný stanovený limit max. 170 kg N/ha ročne vo forme organických hnojív. Zároveň jednorazová dávka dusíka pre poľné plodiny by nemala presiahnuť 60 kg N.ha-1.

Existuje nejaký zákaz na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlív v blízkosti vody?
Je zakázané používať prípravky na ochranu rastlín v šírke najmenej 12 m od vodných tokov, vodných plôch a mokradí.

Čo musia spĺňať mechanizmy na ochranu rasltín?
Povolené je používať len odskúšané a registrované mechanizačné prostriedky na ochranu rastlín za podmienok uvedených v registri a v osobitných predpisoch. Tieto podliehajú povinným pravidelným kontrolám, a to najmenej raz za dva roky alebo ak uplynula záručná doba ich aplikačnej časti alebo došlo k takému ich poškodeniu, oprave alebo úprave, ktoré by mohli mať vplyv na ich funkčnosť a technickú spôsobilosť. O výsledku pravidelnej kontroly sa vyhotovuje protokol a mechanizačný prostriedok na ochranu rastlín sa označí značkou jeho spôsobilosti s uvedením doby jej platnosti.

Kto vykonáva kontroly u ekonolických farmárov?
Výkonom inšpekcie a certifikácie je poverená - ako jediná na Slovensku - spoločnosť Naturalis SK s.r.o. Kontakt: SK-02-BIO Naturalis SK s.r.o. Björnsonova16 811 05 Bratislava

Čo je Natura 2000?
Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území: 1. osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) v národnej legislatíve: Chránené vtáčie územia (CHVÚ) 2. osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) - v národnej legislatíve: územia európskeho významu - pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území

Čo sú zraniteľné oblasti?
Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odteká voda zo zrážok do povrchových vôd alebo sa vsakuje do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

Ako zistím, či pôda, na ktorej hospodárim patrí do zraniteľných oblastí?
Na internetovej stránke www.vupu.sk v časti INÉ - Nitrátová direktíva zadáte skrátený kód produkčného bloku (SKPB) na ktorom hospodárite (číslo bez lomítka) a lokalitu, kde sa produkčný blok nachádza. Výsledkom vyhľadávania je zaradenie produkčného bloku do jednotlivých kategórií zraniteľných oblastí. Kategórie A, B, C predstavujú zaradenie produkčného bloku do zraniteľných oblastí: A - nízky stupeň B - stredný stupeň C - vysoký stupeň 0 - produkčný blok sa nenachádza v zraniteľných oblastiach

Existuje dokument, ktorý určuje spôsob hospodárenia v zraniteľných oblastiach?
Ministerstvo pôdohospodárstva SR vypracovalo na základe Nitrátovej smernice Kódex správnej poľnohospodárskej praxe - ochrana vôd , ktorý vymedzuje osobitné zásady hospodárenia v zraniteľných oblastiach. Ide o súbor opatrení smerujúcich k zníženiu znečistenia vodných zdrojov (povrchové aj podzemné) dusičnanmi, ktoré môžu pochádzať z minerálnych a z hospodárskych hnojív vtedy, keď sú aplikované v nadmerných dávkach a v nesprávnom čase, alebo keď sú zle uskladňované.

Kto sa musí registrovať do Centrálnej evidenice hospodárskych zvierat?
Každý poľnohospodár, ktorý chová apoň 1 kozu alebo ovcu, minimálne 2 ošípané a všetci chovatelia hovädzieho dobytka musia byť registrovaný v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat (CEHZ).

Čo sa rozumie pod pojmom vysledovateľnosť?
Prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov musia byť schopní identifikovať akúkoľvek osobu, ktorá im dodáva potraviny, krmivo, zviera určené na produkciu potravín alebo akúkoľvek látku, ktorá je určená na pridávanie do potravín alebo krmív, alebo o ktorej sa predpokladá, že sa bude pridávať do potravín alebo krmív. Prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov musia mať zavedené systémy a postupy na identifikovanie iných podnikov, do ktorých sa dodávajú ich výrobky. Potraviny alebo krmivá, ktoré sa umiestňujú na trhu alebo sa pravdepodobne budú umiestňovať na trhu v spoločenstve, musia mať vhodnú etiketu alebo označenie umožňujúce ich vysledovateľnosť prostredníctvom príslušnej dokumentácie.

Kedy je potrebný fytocertifikát?
Fytocertifikát sa vydáva pri: 1.) vývoze rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov do tretích krajín 2.) dovoze alebo tranzite rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov (v tomto prípade fytocertifikát vydá orgán rastlinolekárskej starostlivosti krajiny pôvodu)

Aké sú parametre búd pre teľatá?
Odporúča sa používať len individuálne búdy s výbehom a to buď zo sklolaminátu, alebo z dreva. Chovateľ si musí vybrať sám. Drevená búda je dvakrát lacnejšia ako plastová a je vhodná aj pre oblasti s extrémne nízkymi teplotami. Plastová búda je možno trvanlivejšia, výborne dezinfikovateľná. Búdy z obidvoch materiálov by mali mať dĺžku minimálne 1,8 m a šírku 1,2 m. Minimálne rozmery výbehu sú: dĺžka 1,8 m a šírka 1,2 m. Výbeh by mal byť zo zvislého či vodorovného hradenia o rozmeroch: dĺžka 1,8 m, šírka 1,2 m, výška 1,1 m. Teľatá nesmú byť priviazané. Hoci je to výslovne zakázané v Zákone na ochranu zvierat, vyrábajú niektoré firmy búdy bez výbehu s reťazou a obojkom a dokonca ich aj vystavujú! Na čelnej strane búdy sa nachádza vchodový otvor s minimálnou veľkosťou 0,6 x 0,7 m. Výhodné je, keď je 0,3 m nad povrchom zemi, aby sa nevyhŕňala podstielka do výbehu. Vstupný otvor sa ani v zime nezatvára. Búdy sa robia bez podlahy, kladú sa do radov na betónové či asfaltové plochy (medzera minimálne 0,8 m). Odporúča sa 3 % spád smerom k výbehu. Pre lepšie udržanie suchej podstielky je dobré položiť do búdy na zem drevený rošt, to môže byť ale nevýhodou pre mechanizované odstraňovanie hnoja po vyskladnení zvierat.

Dokedy je možné chovať nosnice v neobohatených klietkach?
Dňom 1. januára 2012 sa zakazuje chovať nosnice v zariadeniach na chov nosníc v neobohatených klietkach .

Aká vyhláška upravuje vedenie evidencie hnojív ?
Vyhláška č. 338/2005.

Aká musí byť voľná plocha podlahy dostupná pre každé odstavča alebo chovnú ošípanú chovanú v skupine?
e) hmotnosť ošípanej plocha v m2 do 10 kg 0,15 10 – 20 kg 0,20 20 – 30 kg 0,30 30 – 50 kg 0,40 50 – 85 kg 0,55 85 – 110 kg 0,65 nad 110 kg 1,00

Vyžaduje sa špeciálne preškolenie pre ošetrovateľov ošípaných?
Osoby, ktoré ošetrujú ošípané musia byť zaškolené a poučené o požiadavkách na chov ošípaných. Za zaškolenie sa považuje aj dosiahnutie vzdelania v odbore veterinárny technik alebo chovateľ, od ukončenia ktorého neuplynulo viac ako päť rokov. Ošetrovateľ ošípaných musí najneskôr do šiestich mesiacov od nástupu do zamestnania absolvovať zaškolenie. Ošetrovatelia ošípaných musia byť preškoľovaní v pravidelných intervaloch, nie dlhších ako päť rokov. Zaškolenie a preškolenie môže vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zabezpečuje vzdelávanie alebo ďalšie vzdelávanie vo veterinárnej alebo chovateľskej oblasti; o absolvovaní zaškolenia alebo preškoľovania vyhotoví osvedčenie. Zaškolenie pozostáva najmenej z ôsmich hodín teoretickej prípravy a z ôsmich hodín nácviku praktického zaobchádzania s ošípanými. Zaškolenie môže prebiehať priamo u chovateľa.

Kto môže prepravovať zvieratá?
Každý prepravca, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, musí byť registrovaný v registri prepravcov (fyzická alebo právnická osoba) vedenom Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky a musí mať vystavené osvedčenie o spôsobilosti vykonávať prepravu zvierat na území Slovenskej republiky a na území Európskej únie.

Aké dopravné prostriedky sú vhodné na prepravu?
Orgán veterinárnej správy miestne príslušný miestu výkonu podnikateľskej činnosti prepravy zvierat vydá registrovanému prepravcovi na jeho náklady preukaz o spôsobilosti dopravného prostriedku na cestnú prepravu zvierat pre každý dopravný prostriedok určený na prepravu zvierat. Preukaz o spôsobilosti dopravného prostriedku orgán veterinárnej správy vydá po fyzickej kontrole dopravného prostriedku a posúdení jeho vhodnosti pre druh, kategóriu a maximálny počet jednorázovo prepravovaných zvierat na obdobie jedného roka s vyznačením doby platnosti. Preukaz o spôsobilosti dopravného prostriedku je platný len s platným osvedčením o technickom stave vozidla. Ak dôjde k strate alebo odcudzeniu preukazu o spôsobilosti dopravného prostriedku, prepravca je povinný ohlásiť stratu orgánu veterinárnej správy, ktorý stratený alebo odcudzený doklad vydal, a bezodkladne požiadať o vydanie nového preukazu o spôsobilosti dopravného prostriedku.


Bezplatný odber
noviniek
Meno a Priezvisko:*

Názov spoločnosti:*

Prihlasovacie meno:*

Prihlasovacie heslo:*

Sídlo:

IČO/IČ DPH:

E-mail:*

Odbor činnosti:

Mobil:*

* - povinné údaje
Momentálne je počet článkov: 743

Momentálne je počet účastníkov: 1539