Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, u predstaviteľov nadradu Bežce ( pštrosy, emu ). Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce, hlavne ošípané. Podrobnejšie informácie v informatívnom materiál pre chovateľov hydiny formát PDF

Čo spôsobuje vtáčiu chrípku?
Pôvodca chrípky vtákov je vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae, rodu Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N. Tieto subtypy sa v prírode vyskytujú v rôznych kombináciách, vznikajú nové vírusy.


Prenos:
Vírus sa z organizmu vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest–kvapôčkami, kašľom, kýchaním a trusom. Vírus sa v chove šíri horizontálne po kontakte s chorými vtákmi, prostredníctvom ošetrovateľov, kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom a vodou a vertikálne násadovými vajcami a infikovaným semenom pri inseminácii. V populácii voľne žijúcich vtákov sa vírus šíri ako oro- fekálna infekcia.


Priebeh ochorenia:
Priebeh ochorenia je akútny a v prípade vysokovirulentných kmeňov perakútny. Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľko hodín do 3 dní u individuálnych vtákov a viac ako 14 dní v kŕdli v závislosti na množstve vírusu, ciest infekcie, druhovej vnímavosti, virulencie vírusu.


Klinické príznaky:
Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov. Ďalej sa vyskytujú aj poruchy tráviaceho (hnačky) a nervového systému (kŕče, poruchy pohybu, strata plachosti). Tieto príznaky sa vyskytujú ojedinele alebo v kombinácii.


Odolnosť vírusu:
Vírus v truse prežíva 30 dní pri teplote 4 ºC, alebo 7 dní pri 20 ºC, pri izbovej teplote na slame 28 dní a na vajcovej škrupine 8 dní. Vírus je schopný nejaký čas prežiť aj vo vode. Je stabilný pri pH 7-8, ale kyslé prostredie ho ničí. Je citlivý na éter, jód, amónne soli a tukové rozpúšťadlá. Doba termálnej inaktivácie vírusu pri 56 ºC sa pohybuje od 15 minút do 6 hodín. Z dezinfekčných prostriedkov účinných proti vírusu vtáčej chrípky sú: 2-4 % lúh sodný, 2-4 % chlórové vápno, 4-8% chloramin B a môže sa použiť aj formalín v 10% koncentrácii.


Opatrenia pri výskyte:
Ak by sa nákaza vyskytla v chove hydiny bude nariadené usmrtiť všetku hydinu v chove, uhynutá alebo usmrtená hydina a všetky vajcia musia byť zneškodnené tak, aby sa znížilo riziko šírenia choroby na minimum; . ´ďalej bude nevyhnutné zneškodniť alebo vhodne ošetriť všetok materiál a všetky odpady, ktoré môžu byť kontaminované. Taktiež sa zrealizuje vyhľadanie a zničenie hydinového mäsa pochádzajúceho zo zvierat z príslušného chovu a násadových vajec znesených v období predpokladanej inkubačnej doby. Po týchto činnostiach bude následne urobená očista a dezinfekciu budov využívaných na ustajnenie hydiny, ich okolia, dopravných prostriedkov a všetkého materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný. Zároveň sa okolo infikovaného chovu určí ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde budú stanovené ďalšie ochranné opatrenia ako sú napr. použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov pri vstupoch a výstupoch z chovov; pravidelné kontroly všetkých chovov hydiny; kontrolu činnosti osôb, ktoré manipulujú s hydinou; zákaz odsunu hydiny a násadových vajec z chovov; zákaz vyvážania alebo rozhadzovania použitej podstielky a hnoja hydiny bez povolenia a ďalšie. V prípade potvrdenia výskytu u voľne žijúcich vtákov sa realizujú opatrenia taktiež v pásmach 3km a 10 km od miesta výskytu.


Prevencia:
V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou; zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej; novo nakúpenú hydinu umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované; hydinu vo voľnom výbehu kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou určenou pre hydinu; bezodkladne oznamovať príslušnému orgánu veterinárnej správy akékoľvek klinické príznaky vtáčej chrípky u hydiny či zákaz chov hydiny u zamestnancov registrovaných fariem v domových hospodárstvach.

U ľudí je dôležité pri nájdení uhynutých vtákov nedotýkať sa kadáveru a túto skutočnosť nahlásiť kompetentným pracovníkom; správne používať osobné ochranné pomôcky; dodržiavať hygienické návyky.