Obavy niektorých poľnohospodárov, že sa pristúpi k zrušeniu používania tzv. červenej nafty sú podľa ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu zbytočné. Podľa neho sa neuvažuje o zrušení výhody pre poľnohospodárov či lesníkov v podobe práva na daňovo zvýhodnenú, a teda lacnejšiu naftu, ale uvažuje sa o zabezpečení tejto výhody iným spôsobom. Poľnohospodári totiž poukazujú na komplikovaný systém evidencie, čo negatívne ovplyvňuje plnohodnotne využívať vlastnú techniku.


Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec poznamenal, že by bolo výhodnejšie, keby nafta pre poľnohospodárov nebola červená ale zelená. Systém sťažuje poskytovanie technických služieb obciam zo strany poľnohospodárov, keď sa napríklad treba vysporiadať so snehovou kalamitou , sprejazdniť cesty. Keď je totiž v traktore červená nafta, tento traktor nemôže byť podľa súčasnej legislatívy využívaný na iné ako poľnohospodárske účely. Systém zbytočne zvyšuje aj prepravné náklady, lebo dopravné prostriedky odvážajúce poľnohospodárske produkty sa vracajú často nevyťažené, hoci by mohli priniesť iný, nepoľnohospodársky materiál.
Systém červenej nafty najviac komplikuje život malým súkromne hospodáriacim roľníkom, ktorí si s vlastným traktorom nemôžu priviesť ani vrece cementu, kým z traktora nevyčerpajú červenú naftu a nenahradia ju bežnou.


Preto sme požiadali o zmenu systému prifarbovania nafty na normatívny systém, ktorý funguje aj v Čechách- konštatuje Oravec. Tento systém je postavený na čerpaní lacnejšej nafty na hektár. Keď si poľnohospodár vyčerpá pridelený limit, kupuje si ďalšiu naftu za normálnu cenu. Lacnejšiu naftu potom netreba prifarbovať ani kontrolovať, načo ju poľnohospodár spotreboval.d


Používanie daňovo zvýhodnenej nafty je pre poľnohospodárov administratívne veľmi náročné. Komora preto pripravuje rokovanie s ministerstvom financií o novom návrhu na zjednodušenie systému používania daňovo zvýhodnenej nafty. Je pripravený návrh limitov spotreby na jednotlivé plodiny a pripravujú sa aj limity na hektár poľnohospodárskej pôdy, podľa ktorej by správca dane mohol kontrolovať používanie daňovo zvýhodnenej nafty. Zodpovednosť za ekonomické využívanie takejto nafty by v plnom rozsahu preberal na seba užívateľ, teda poľnohospodár.