Slovensko nesúhlasí s likvidáciou viníc v rámci európskej vínnej reformy ( 2006-07-19 )

Slovensko nesúhlasí s likvidáciou viníc v rámci navrhovanej reformy európskeho trhu s vínom, ktorú prednedávnom predlžila Európska komisia. Uviedol to vščera minister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa počas zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo.Súčasťou opatrení na reformovanie vinárskeho sektora, ktoré EK navrhla, je dobrovoľná likvidácia 400 000 hektárov viníc (z celkovej plochy 3,4 milióna hektárov) v období 5 rokov, pričom EK navrhuje kompenzáciu v celkovej hodnote 2,4 miliardy EUR. Približne polovica z európskych subvencií pre vinice, ktoré predstavujú sumu 1,2 miliardy EUR, sa totiž každoročne použije na tzv. krízovú destiláciu, ktorou sa spracúva nadbytočné víno na lieh.

Podľa Jureňu je vínna reforma pre Európu veľmi dôležitá, no treba hľadať iné riešenia na zvýšenie konkurencieschopnosti producentov vín, ako je likvidácia viníc. Proti nej sa stavajú aj veľkí pestovatelia ako Francúzsko, Španielsko a Taliansko, ale aj Rakúsko.
"Na Slovensku máme v súčasnosti celkovo 22 000 hektárov viníc a boli by sme veľmi neradi, aby sme museli z tohto čísla ísť na nejaké nižšie. Zaujali sme teda stanovisko, že nesúhlasíme s klčovaním," objasnil postoj Slovenska voči návrhu EK slovenský minister.

Návrh EK takisto predpokladá zákaz pridávania cukru do vín. Počas debaty o tejto otázke podľa Jureňu vznikla situácia "sever proti juhu". Zatiaľ čo juhoeurópske krajiny na čele s Francúzskom a Talianskom sa zasadzujú za nepoužívanie cukru, Slovensko, rovnako ako Rakúsko, či Česko nesúhlasia so zákazom. "U nás sa vyskytujú roky, kedy cukor naši producenti musia používať," odôvodnil slovenské stanovisko Jureňa.
Podľa neho sa Slovenska netýka ani tak nadprodukcia, ako hrozba dovozu lacných muštov z južnej Európy. "Pochopiteľne sa chceme tomuto brániť a chceme smerovať našu produkciu na kvalitné odrodové vína. Naše vína majú svoje typické vlastnosti, ktoré zase nemajú južanské, pretože majú vyšší obsah kyselín, majú prejav v podobe aromatických látok. Takže my sa zaoberáme tým, aby sme uchovali možnosť pestovania týchto pre nás typických odrôd," vyhlásil slovenský minister.

Konkrétny návrh by chcela EK predložiť koncom tohto, prípadne začiatkom budúceho roka po dôkladnej diskusii. Reforma vinárskeho rezortu sa naposledy uskutočnila v roku 1999.
Európska únia je najväčším producentom, vývozcom i spotrebiteľom vína na svete, keď sa podieľa 60 % na svetovej produkcii a rovnakým podielom na svetovej konzumácii. V poslednom období je však únia vystavená dovozu lacnejšieho vína z USA, Čile, Austrálie či Nového Zélandu. V priebehu uplynulých 5 rokov predstavovala priemerná produkcia vína v rámci EÚ 178 miliónov hektolitrov s hodnotou 16,1 miliardy EUR. Najväčším európskym výrobcom vína je Francúzsko, nasledované Talianskom a Španielskom.

Spät

Bezplatný odber
noviniek
Meno a Priezvisko:*

Názov spoločnosti:*

Prihlasovacie meno:*

Prihlasovacie heslo:*

Sídlo:

IČO/IČ DPH:

E-mail:*

Odbor činnosti:

Mobil:*

* - povinné údaje
Momentálne je počet článkov: 760

Momentálne je počet účastníkov: 1539