Vstupom do EÚ sa pre poľnohospodárov sprísnili podmienky dodržiavania správnej farmárskej praxe, pokiaľ chcú poberať dotácie. Jednou z nich je aj udržiavanie trvalých trávnych porastov. Táto povinnosť so sebou priniesla nápad využiť plochy nie na tradičné zatrávnenie, ale na pestovanie energetických plodín. Súčasná doba, kedy sa usilovne hľadá náhrada za fosílne energetické zdroje, ktorých vyčerpanie sa blíži, tomuto nápadu praje. Z viac než desaťročných pokusov a overovania, ktoré realizoval VÚRV Ruzyně (ČR), vyplynulo, že najideálnejšou plodinou pre tieto účely je štiavec Uteuša. Prvá odroda energetického štiavca Rumex „OK-2“ bola vyšľachtená ako nová kŕmna plodina ukrajinským profesorom J. A. Uteušom. Prvá registrácia odrody prebehla v roku 2001. V tom istom roku prevzal žezlo šľachtenia prof. Rachmetov, ktorého práca bola korunovaná v roku 2005 registráciou novej, produktívnejšej, suchu odolnej odrody. Avšak kvôli tomu, aby sa rôzne názvy neplietli s divými štiavcami, zostal v používaní názov Uteuša. V ČR sa ako perspektívna energetická plodina pestuje od roku 1992, rozšírenie jej pestovania v praxi však zatiaľ nespĺňa očakávania. U potenciálnych záujemcov sú ešte stále zakorenené predsudky spájajúce pojem štiavec s burinou i obavy z jej nekontrolovateľného šírenia. Ing. Vlasta Petříková z CZ Biom, ktoré sa zaoberá propagáciou pestovania energetických plodín, vysvetľuje: „Každý sa zľakne, keď začuje slovo štiavec. Je až paradoxné, že v Čechách začínajú z psychologických dôvodov pre túto plodinu uprednostňovať neutrálny názov šavnat. Ale v prípade štiavca Uteuša ide skutočne o kultúrnu plodinu, o ktorú sa treba starať. Je to rastlina vytrvalá. Jedenkrát ju zasejete a minimálne 10 rokov zberáte úrodu. Je vysoko produktívna, charakterizovaná vysokou variabilitou termínov siatia, agrotechniky a podmienok pestovania“. V klimatických podmienkach mierneho pásma sa štiavec (viac známy pod nesprávnym názvom štiaveľ) javí ako jedna z najperspektívnejších energetických plodín. Je málo náročná na pôdno-ekologické vlastnosti, dá sa (s výnimkou veľmi kyslých pôd s pH pod 5,0) pestovať vo všetkých podmienkach. Výhodou je, že vstupné náklady sú iba prvý rok, na stanovišti zostáva až 15 rokov a v prípade potreby sa porast zlikviduje zaoraním. Ďalšou, nespornou výhodou, napr. oproti viac propagovaným rýchlo rastúcim drevinám je, že nejde o zmenu kultúry. Predpokladom jej pestovania je samozrejme získanie odbytu do niektorej zo spaľovní na výrobu energie. Aj v tomto ohľade sú v Čechách o riadny krok pred nami. Teplárenská firma Dalkia odkúpi tento rok pre tepláreň v Krnove 1 600 ton štiavca Uteuša. Okrem toho tu vznikajú úplne nové kotolne alebo sa spaľovaniu biomasy prispôsobujú staré, pôvodne vyrábajúce teplo napr. z uhlia.
K úspešnej realizácii možno prispeje výroba kotlov so zásobníkmi, kde sa zmestí také množstvo peletiek, ktoré vydrží vykurovať rodinný dom celý týždeň. (K téme kotly dodajme, že žiadna firma nie je ochotná vyrábať kotol na štiepku aj štiavec súčasne, pretože ide o rôzne druhy spaľovania). Napriek osvete a nevyvrátiteľným výhodám pestovania štiavca sa aj v Čechách jeho pestovaniu bránia viac ako sa spočiatku očakávalo. Na jeho pestovanie totiž nie sú trvalo vyhradené dotácie. Už tretím rokom sa síce opakujú vo výške 2 000Pre Slovensko tieto slová, vďaka konzervatívnosti, platia dvojnásobne. Navyše sa na vyšších miestach nejako neuvažuje o poskytovaní štátnej podpory na túto plodinu. Napriek tomuto faktu sa našla prvá lastovička. Ing. Šofranko pestuje štiavec v Spišských Vlachoch. O pestovaní na výmere 100 ha vážne uvažuje aj Ing. Paško, ktorý je dealerom osiva pre Slovensko: Veľmi zaujímavé a efektívne je využívanie vypestovanej masy pre vlastnú spotrebu. Aj keď opomenieme ekonomické hľadisko, jeho užívatelia sa nemusia obávať budúcich kontrol v rámci vypúšťania emisií. To totiž bude hrať v budúcnosti dôležitú úlohu. Pestovanie energetických plodín, a teda aj štiavca Uteuša, je aktuálne práve v dobe, kedy je na skladoch ešte stále prebytok úrody z minulého roka, ktorú je stále obtiažnejšie predať. Rozhodujúcim faktorom jeho pestovania a energetického využitia je cena vypestovanej fytomasy. V súčasnosti ešte neexistuje dostatočné množstvo praktických skúseností, avšak z výsledkov modulových výpočtov z VÚRV Ruzyně vyplýva, že ekonomicky rentabilným sa štiavec stáva už pri úrode 7,5 t.ha-1. Navyše, v budúcich rokoch sa očakáva mierne zvýšenie výkupných cien za biomasu, ktoré ešte viac vylepší celkovú ekonomickú bilanciu tejto energetickej plodiny. Zostáva teda na uváženie, prečo nezačať pestovať rastliny, ktoré nekonkurujú na prebytkovom trhu potravín.